Ako vyzerá konštruktívna pochvala

A čo je jej najväčšia výhoda
-
Takmer každý akvarista nakoniec začne svoje akvárko fotiť. Lebo predsa len, navštíviť vás môže len obmedzené množstvo ľudí a vystavovať akvárium na chodbe paneláku je divné. Neostáva, než ho nafotiť a dať na internet. V ten moment vás kopec ľudí pochváli a kopec zdrbe, podľa toho, ako sa dnes vyspal, ako veľmi je frustrovaný z nedostatku slobody, sexu moci, peňazí alebo akváriových rybiek.

Nafotil som aj ja. Vyčistil obrazovku, teda predné sklo stierkou, lebo prísavníci sú leniví jak svine, odklopil na zrkadlovke môj neobľúbený vstavaný blesk a už som to blýskal do vody. Takú búrku nezažili ani v Amazónii, odkiaľ podaktoré z rýb v mojom akvárku pochádzajú! Blýskalo sa aj dve hodiny a fotky sú tu niekde okolo.

Začal som premýšľať, čo by som ako akvarista tak chcel od divákov mojej rybej šou počuť. Frustrované zdrbávanie máme vyriešené, to by som mohol rozdávať, nepotrebujem od druhých, ale nie som spokojný ani s pochvalou. No veď poteší, ale nie je to pochvala zo slušnosti? Alebo ešte horšie: Z neznalosti? (Aké máš krásne ryby, a ako vystavujú nad hladinu brušká alebo Tá sa mi páči, tá čo má po sebe samé malé biele bodky). Keď môžem poradiť, nikomu nevysvetľujte, že biele bodky sú krupička, alias ichtyoftirióza, a že tie horebruchom pôjdu doluzáchodom... Hlavne nie deťom!

Tak teda aká je pravá konštruktívna, napĺňajúca, obohacujúca pozitívna kritika? Zistil som predvčerom. Konečne ma navštívil môj spolužiak z vysokej, kedysi dlhoročný a naozaj dobrý akvarista. Samozrejme, iba letmo pozdravil ľudí v mojom byte, obišiel sklamaného psa a posadil sa rovno pred akvárko. Bol som v napätí, čo povie. POCHVÁLIL! To je perfektné akvárko, dal si si záležať a to je super koreň a ako sa ti darí rastlinám. Naozaj uznanie profesionála. Teraz vravíte, no ale veď to je obyčajná pochvala, čo to tu inzerujem....

Konštruktívnou, napĺňajúcou a obohacujúcou sa totiž táto kritika stala v momente, keď na moju nadšenú samochváliacu poznámku: „A minulý týždeň som si dokúpil tieto krásne platy.“ rozhodne odvetil: „Hm, to sú mečiare.“ A boli. Aj po overení v atlase a nadávkach na pracovníkov hornbachu, ktorí mi ich predali ako platy, presne také isté platy, ku ktorým som si tieto mečúne (teda xiphophorus helleri) dokúpil. Nevadí, jasné ale je, že takáto pochvala, ktorá vám objasní množstvo znalostí z rybieho sveta a navyše predíde tomu, aby ste nevyzerali ako idiot, keď ďalším akvaristom budete hrdo ukazovať svoje platy, naozaj poteší a je hodná odmeny, nemyslíte?
-
Keď sa vám niekto chce pochváliť s jeho plat(a)mi, neverte mu!

-
Konštruktívna pochvala je taká, ktorá svojou informačnou hodnotou zabráni aspoň piatim ďalším zdrbom

Nezháňajte introvertom kamarátov

Môže to mať ktoviaký koniec...
-
Som extrovert a snáď preto mám rád introvertov. Síce je jasné, že každému z nich vyleziete čoskoro na nervy, ale zasa do tej doby si to užijete, hovoríte, zabávate, vybuchujete a introvert ticho počúva a počúva. S extrovertom sa akurát tak môžete pohádať bez možnosti, že by v skutočnosti bol ochotný počúvať čokoľvek, čo sami, ako tiež extrovert poviete.

V mojom akváriu je niekoľko silných introvertných osobností. Predovšetkým sú to pancierničky, ktorí patria do skupiny totálnych ignorantov, veď prečo by sa aj vzrušovali nejakým dianím, nie to ešte rybami, ktoré nemajú ale vôbec žiadnu šancu pancierničkov vďaka ich oplátovaniu osloviť. Navyše, pri dne sú sami a všetky tie pojašené a zvedavé neónky im môžu byť ukradnuté.

Ešte radšej ako týchto kľuďasov, mám rád prísavníkov. Nie, že by boli iní, či viac ignorantskí ako pancierničky. Oni dokonca oveľa pravdepodobnejšie aj prídu do kontaktu s inou rybou, ale iba tak, že jej uhnú, pretože múdrejší ustúpi. Asi preto sa mi páčia! V skutočnosti ma baví pozerať na ich pohyb, sú ako také podlhovasté malé raje, ktoré z času na čas dvihnú svoje maskované telo a ladne sa presunú ožužlávať iný kus akvária.

No osud mi nepraje mať ich doma! Akvárko sa po pár kritických príhodách (o čom už viete) ustálilo, ryby sú šťastné, čo teda usudzujem z toho, že sa pekne vyfarbujú a sú aktívne a čulé, no prísavníkom sa nedarí. Nedarením myslím to fatálne nedarenie, keď ich proste jedného dňa nenájdete, alebo horšie – nájdete ozobaných pri hladine. Dve dvojice prísavníkov som už nechtiac poslal do rybieho raja, aj keď išli tam cestou, ktorou my ľudia posielame plavidlá úplne iného charakteru – vždy pred spláchnutím. Z tej tretej ostal iba jeden a ja som každý deň úzkostlivo sledoval, či sa niekde objaví a či ešte žije. Na skle bolo dosť rias, tak som si vravel, chlapík má jedla dosť, všetko bolo pár týždňov OK.

No a tu ma napadlo to, pred čím vás chcem varovať. Vzkrslo mi ľútostivo v hlave: Nie je ten prísavník nejaký sám? Chýba mu kamoš! Naklusal som opäť do hornbachu a pozrel do ich obrovských akvárií. Vravím predavačovi, že potrebujem dokúpiť takú malú trávu – hentú ukázal som presvedčený, že presne túto minitrávičku už v akvárku mám, k tomu chcem tamtých dvoch prísavníkov. Priznávam, zdali sa mi trochu väčší, nuž ale pomyslel som si, že ich nikto chúďatá nechce, že už sú odrastení a ja im dám domov. Somarina.

Len, čo som dorazil k svojej nádrži, zistil som, že mnou donesená tráva bola síce v ich kaváriu taká malička ako tá moja v mojom, nuž ale ich tráva v mojom akváriu bola asi tak dvaapolkrát vyššia, rozhodne nešlo o ten istý druh. Pousmial som sa, veď no a čo, dva druhy tráv to znesie. No prísavníci, ktorí sa práve vylodili do mojej vody tiež pôsobili ozrutne. Naozaj ako dve malé raje. Jeden svojou dĺžkou obsadil celý koreň a druhý sa usadil na skle, pričom keď machol chvostom, bol ako sterač predného skla, zotrel takmer tretinu steny nádrže.

Hmmm, to asi budú iní prísavníci, než aký mi ostal nažive, ten totiž meral 4cm. Nevadí, bude mať takých veľkých bodrých kamarátov. Čosi ako keď sa váš školák jedničkár s okuliarmi začne kamarátiť so staršími spolužiakmi, ktorí sa venujú zápaseniu alebo minimálne pravidelne chodia na odtučňovacie tábory. Možno ho ochránia? Veď podľa knižky išlo o Hypostomus plecostomus, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm, žiadny malý ancistrus, ktorému mali robiť spoločnosť. Uznávam, v mojom akváriu trochu priveľké raje.

Vyvynulo sa to ale inak. Neviem skutku, čo sa udialo v noci, ale nadránom visel môj pôvodný prísavník na tom istom mieste ako večer (čo sa mi zdalo podozrivé, ale tešil som sa, že sa ukazuje, že je živý;) a druhý večer už tam plával hore bruchom... Príčiny neznáme a preto jediné ponaučenie, ktoré si možno odniesť do neakvaristického života je:

-
Nikdy sa nesnaž zohnať introvertovi kamarátov, mohlo by ho to aj zabiť

Ponorková choroba je keď...

Koho obviníme zo záhadného zmiznutia rýb?
-

Ešte pred dovolenkou (asi týždeň) som z čírej netrpezlivosti vsypal do vodného kvádra, alias aquárka, moju prvú osádku. Vyberal som si laicky, t.j. esteticky a prakticky zároveň. Nemám záujem vytvoriť malú kópiu delty rieky niekde v Malawi (aj keď obdivujem všetkých "profeisonálnych" akvaristov, ktorí to dokážu a dokonca kvôli tomu napodobujú aktuálne počasie nad danou oblasťou), takže som to mal celkom ľahké.

Poučený filozofiou feng shuei som si kúpil presne sedem rázbor klínoškvrnitých a sedem neóniek červených. Je pravda, že podľa fenkšuj by mali visieť v chodbe alebo na vstupných dverách, ja som ich však natruc tradičnej Číne (dokonca na truc nejem ani svojich psov) dal do vody. Solitérom potom mal byť, ako ináč červený, samček bojovnice pestrej a k nemu samička, aby mohol byť chlap, keď už je nafintený ako ženská ;). No a teraz k praktičnosti: Dno budú čistiť dva pancierničky, sklo budú čistiť traja prísavníci a rastliny od rias budú čisitť dve mrenky siamské. Dobre som si to vymyslel, no nie? (Netušil som, že aj o kŕmenie iných rybiek sa niektorí zo zakúpených jedincov postarajú. Ak nejaký akvarista podľa názvov nespoznal všetky zakúpené ryby, bude to tým, že číta blog, nie knihu o akvaristike, jasnée?! ;)

Rybám sa hneď v akváriu zapáčilo a do týždňa ich polovica vykapala. Ty zlý zlý akvarista, ozýva sa zaiste z vašich radov, ale bolo to oveľa záhadnejšie. Odcestoval som na dovolenku, rybám pohodil weekendové krmivo a poprosil kamoša (toho, čo mi akvárko venoval), aby mi ich raz alebo dvakrát v priebehu mojej dovolenky dokŕmil. Smutne som pozeral do poloprázdnej vody, keď som sa vrátil. No nevyzeralo to tak ako v rieke v okolí Ružomberku (mŕtve telá bruchom na hladine), ale dosť záhadne: Ryby tam jednoducho neboli!

Ako sa to mohlo stať? Verzií je niekoľko. Keďže na hladine plávalo jediné torzo - ohlodaná bojovnica pestrá, podozrenie padlo na HLAD. Pozrel som podozrievavo na čulé rázbory, trochu sa možno aj podobali na pirane, ale pojesť šťastných sedem neóniek, dve bojovnice a dvoch prísavníkov? Hmm...To je ako keby ste za týždeň každý sporcovali tri celé prasatá... Nedôveryhodne vyzerali aj pancierničky - prehrabávali totiž dno ako keby sa nič nestalo! Žiadny náznak účasti či zdesenia nad brutalitou posledných dní, takto sa správajú tí, čo niečo vedia!

KTO je ten žrút, čo napriek etike požral svojich blízkych? Príšerné, je tu divočina ako v Malawi.

Nuž ale žeby po tých rybách neostalo nič? Kto odpratal telá, aby nebolo dôkazov? Čo keď to bol ten, ktorému ryby bežne umierali a nedokázal prijať zodpovednosť za úhyn mojich štaštných rýb? Podrobil som dočasného správcu krížovému výsluchu (krížom cez sieť Orange). Nepriznal sa a ani po psychickom nátlaku nezmenil svoju výpoveď. Ryby tam v čase kŕmenia boli... Zavolám Andymu Sipowitzovi - je akvarista aj policajt, prídeme na to!

Keďže nedvihol telefón (Asi je v teréne - teda resp. už možno pod úrovňou terénu v dreve), zavolal som aspoň kamošovi akvaristovi. On, ako špecialista na súde, potvrdil pred porotou, že ryby sú nevinné, keďže z hladu určite nepožerú iné živé ryby (porota aj tak neuverí, že rázbory z beverly hills by sa mohli správať ako pirane z bronxu), ale vyjadril hypotézu, že mohli zjesť už uhynuté ryby. Podozrivý dočasný správca akvária bol zpod žaloby oslobodený, pretože ryby v jeho opatere síce bežne hynú, ale na to, aby zahynuli tie moje, bol pri mojej nádrži málo prítomný. Prípad sa teda neuzavrel.

Dva dni po predbežnom vypočutí mi však zavolala moja informátorka. Naznačila, že pracovníci CSI pri vyšetrovaní miesta činu "prehliadli" niektoré detaily. Nevšimli si totiž, že za týždeň pred objavením katastrofy, boli extrémne horúčavy a teplota v akváriu bola aj včase vyšetrovania ešte stále dosť vysoká. Je jasné, že túto informáciu som si nechal pre seba a ešte uvidíme, ako s ňou naložím...

Čo keď to na mňa iba tak nastražili, aby ma dostali za mreže? Musím si dávať pozor, aj tak mám vlastnú teóriu. Išlo o ponorkovú chorobu! Tým nemyslím chorobu ruských jadnorvých ponoriek - poruchovosť, ale o stav, kedy ste tak dlho s úžasnými ľuďmi, až vám lezú na nervy a najradšej by ste ich utopili. Utopenie u rýb je síce možné, ale oveľa ťažšie ako u ľudí a tak sa proste asi len unudili.

Nepopieram, že k unudenosti a konfliktnosti mohli prispieť teplota, hlad aj nízka frekvencia návštev zábavných ľudí, no rozhodne, a to vyhlasujem, NIE SOM NA VINE!

-

Ak sa chcete ponorkovej chorobe vyhnúť únikom zo skupiny a miesta (napr. dovolenkou), síce sa choroby zbavíte, ale po návrate môžete prísť o polovičku blízkych, preto nikdy neriešte ponorkovú chorobu individuálne, ale vždy v kolektíve - kolektívne si zaplaťte dovolenku každý inde.

Veríte v evolúciu?

Z opíc sa síce vyvinú ľudia, ale toho sa nemusíme dožiť!

Takýto titulok si dajte vždy, ak chcete k sebe prilákať pár anonymných opíc, ktoré vám v priebehu pár minút vyrobia v diskusii pod príspevkom flamewar na tému Darwin versus neporozumenie Genesis. Ak takýto flamewar objaví aj tu, je to len a len moja chyba, keďže bloger musí rátať s tým, že väčšina čitateľov číta len nadpisy, resp. že vlastne nečítajú vôbec. A keďže som skrytý optimista, ktorý dúfa v to, že každý je schopný prejsť vývojom, riskol som to.

A teraz k evolúcii v mojom akváriu. Ráno pred dvoma dňami som objavil prvého živočícha, nadchlo ma vedomie, že vznikol život. ;) Teda presnejšie asi 9 milimetrov dlhá biela čiarka, ktorá sa pohybovala naprieč pustou vodnatinou púhym vlnením. Celkom romantické pomenovanie na červa, nie? Čo je však zaujímavé, večer som uzrel na prednej stene akvária už malilinkatého slimáčika! To je vývoj, čo? Na chvíľu som si predstavil, ako v mojom sklenenom kvádriku prebieha evolúcia v skrátenom tempe. Škoda len, že napriek takejto rýchlosti to ku rybám bude trvať ešte asi štvrť milióna rokov...


Je jasné, že chcem vo svojom krátkom živote chovať v akváriu najmä ryby (červy už totiž mám v múke a slimáky v šaláte) a každý vie, že netrpezlivosť by mi mohla závidieť aj smotana s pivom. Preto ja osobne kašlem na dlhodobé experimenty, ktoré by náhodou mohol niekto prehlásiť za ďalšiu pravdu. a úplne nevedecky si kúpim sadu rybiek v hypermarkete.

A ak môžem poradiť aj neakvaristom, aby predišli sklamaniu z prílišného optimizmu a trpezlivosti:


Nečakajte na evolúciu! Nedočkáte sa zo slimákov rýb, z anonymných diskutérov vyznavačov kontruktívnej kritiky a z partnerskej opice sa ani po 20 rokoch súžitia nestane človek s veľmým Č. Kúpte si ryby a sami si zadovážte domov jedného z tých, už dovyvinutých ľudí, ktorí stoja za to. ;)

jé-á-pé

Jeden akvarista povedal a všetci mu vynadali.

To nie akože ja, lebo ja sa akvaristom ešte len stávam (to sa tak na blogy píše, aby vám skúsení nenadávali, že aké ucho a už poučuje). Jeden akvarista vždy na internetovom fóre niečo povie a vyvolá odbornú polemiku, ktorá po pár príspevkoch stratí odbornosť, ale zato pribudnú farbisté výrazy, za ktoré by sa aj neónky mohli červenať. Dovolím si tvrdiť, že každý začínajúci akvarista predovštekým potrebuje odvahu a dostatok sebavedomia, inak po prečítaní pár takýchto debát musí nutne získať strach čokoľvek vo svojom akvárku urobiť alebo naopak, urobí všetko. Medzi najzáv(b)ažnejšie problémy patrí: teplota vody, farebné spektrum osvetlenia, ph vody, CO2 vo vode, O2 vo vode, riasy, veľkosť a tvar akvárka, súžitie dvoch rastlín, typ krytu, typ štrku, vetranie a chladenie, umiestnenie akvária, postupné stmievanie osvetlenia a doba osvetlenia, a mnohé ďalšie, v ktorých sa ryby veľmi nespomínajú. Nuž ale samozrejme, to všetko na ryby pôsobí, ale pred kúpou psa som rozhodne nevybavoval zákaz prejazdu áut cez našu ulicu ;) - veď život, nie? (a vodítko...)

Rozhodne sú spomínané diskusie veľkým zdrojom často aj relevantných informácií, ale nie je nad jeden telefonát kamošovi, čo mal akvárko zopár rokov. Dokáže do toho kvantá informácii vniesť nie len parameter vierohodnosti, ale najmä dôležitosti....

jé á pé = jeden akvarista povedal = je vždy fajn, ak toho akvaristu poznáte (lebo internetových radílenkov, ktorí majú doma jednu zlatú rybku v guli (podľa príspevkov zjavne často vešteckej) je 10 na megabit.

;)

Na dne

Byť na dne v mojom prípade znamená byť riadne v balíku.

Toto tvrdenie ma jednoduché vysvetlenie. Akvárko som získal zadara (ako som už napísal) a hneď po jeho obdržaní som musel ukojiť svoje nadšenie pre môj nový projekt nejakou tvorbou. Na začiatku akvária musíte vytvoriť dno. Štrk, navrch "estetický štrk", korene, kamene a prvky ekonomickej kriminality, ako sú podvodné stavby a tunely. No ale aby som bol presný, nemal som v úmysle vykreovať (ako hovoria moderní adverťáci z kreatívnych adžensov) svoju malú Atlantídu, takže sa nekonali žiadne zatopené poklady, hrady, či utopení potápači kapitána Nema. Kúpil som si tri korene, dva kamene, jednu malú trubku, aby sa mali kde vytrieť jedni z budúcich obyvateľov - viktorovi čističovia alias prísavníci a dohodil som k tomu prvé dve rastliny (vodný mor a neviemčo), ktoré skúsení akvarista na internete odporúčal ako rastliny, ktoré pomôžu v prvé dni akvárka vytvoriť vo vode vhodné prostredie pre ďalšie rastliny a nakoniec aj nejake ryby snáď. To všetko (teda to dno) ma vyšlo na 1000Sk, čo už nedobehnem ani cenou rybiek.

Preto byť na dne rozhodne môžete byť po tom, čo si dno kúpite a moje rybky, ak sa dostanú na dno, tak budú v celkom peknom blahobyte.

Nápad

Nápad vždy nechodí sám a nápady vždy treba povedať nahlas.

Nehovorím o brainstormingu, žiadny strach ;) Pri sledovnaí New Yorských policajtov, kde Andrew Sipowitz takmer v každom dieli kŕmi svoje rybičky, ma napadlo a povedal som aj nahlas: "Bolo by fajn mať rybičky." Nápad odoznel a preto neostal sám. Hneď moju priateľku napadlo, že jeden náš známy zanechal svoje akvárko po tom, čo ním prešla ekologická katastrofa, vlastne niekoľko v poradí: úhyn rýb, vysoká teplota, slimáky, riasy, úhyn rýb, úhyn slimákov, úhyn rias, úhyn rastlín. Keďže som mal meniny, navrhol som mu, aby sa zbavil svojho vyprazdneho akvaria aj s vybavou vymenou za protihodnotu pomensenuo sumu, ktoru mi chce na meniny venovat. I stalo sa. Dokonca mi všetko daroval zadarmo aj so stolíkom, ktorý sme pod akvárko spolu vyrobili.

A tak sa zrodilo moje Akvárko.