Ako vyzerá konštruktívna pochvala

A čo je jej najväčšia výhoda
-
Takmer každý akvarista nakoniec začne svoje akvárko fotiť. Lebo predsa len, navštíviť vás môže len obmedzené množstvo ľudí a vystavovať akvárium na chodbe paneláku je divné. Neostáva, než ho nafotiť a dať na internet. V ten moment vás kopec ľudí pochváli a kopec zdrbe, podľa toho, ako sa dnes vyspal, ako veľmi je frustrovaný z nedostatku slobody, sexu moci, peňazí alebo akváriových rybiek.

Nafotil som aj ja. Vyčistil obrazovku, teda predné sklo stierkou, lebo prísavníci sú leniví jak svine, odklopil na zrkadlovke môj neobľúbený vstavaný blesk a už som to blýskal do vody. Takú búrku nezažili ani v Amazónii, odkiaľ podaktoré z rýb v mojom akvárku pochádzajú! Blýskalo sa aj dve hodiny a fotky sú tu niekde okolo.

Začal som premýšľať, čo by som ako akvarista tak chcel od divákov mojej rybej šou počuť. Frustrované zdrbávanie máme vyriešené, to by som mohol rozdávať, nepotrebujem od druhých, ale nie som spokojný ani s pochvalou. No veď poteší, ale nie je to pochvala zo slušnosti? Alebo ešte horšie: Z neznalosti? (Aké máš krásne ryby, a ako vystavujú nad hladinu brušká alebo Tá sa mi páči, tá čo má po sebe samé malé biele bodky). Keď môžem poradiť, nikomu nevysvetľujte, že biele bodky sú krupička, alias ichtyoftirióza, a že tie horebruchom pôjdu doluzáchodom... Hlavne nie deťom!

Tak teda aká je pravá konštruktívna, napĺňajúca, obohacujúca pozitívna kritika? Zistil som predvčerom. Konečne ma navštívil môj spolužiak z vysokej, kedysi dlhoročný a naozaj dobrý akvarista. Samozrejme, iba letmo pozdravil ľudí v mojom byte, obišiel sklamaného psa a posadil sa rovno pred akvárko. Bol som v napätí, čo povie. POCHVÁLIL! To je perfektné akvárko, dal si si záležať a to je super koreň a ako sa ti darí rastlinám. Naozaj uznanie profesionála. Teraz vravíte, no ale veď to je obyčajná pochvala, čo to tu inzerujem....

Konštruktívnou, napĺňajúcou a obohacujúcou sa totiž táto kritika stala v momente, keď na moju nadšenú samochváliacu poznámku: „A minulý týždeň som si dokúpil tieto krásne platy.“ rozhodne odvetil: „Hm, to sú mečiare.“ A boli. Aj po overení v atlase a nadávkach na pracovníkov hornbachu, ktorí mi ich predali ako platy, presne také isté platy, ku ktorým som si tieto mečúne (teda xiphophorus helleri) dokúpil. Nevadí, jasné ale je, že takáto pochvala, ktorá vám objasní množstvo znalostí z rybieho sveta a navyše predíde tomu, aby ste nevyzerali ako idiot, keď ďalším akvaristom budete hrdo ukazovať svoje platy, naozaj poteší a je hodná odmeny, nemyslíte?
-
Keď sa vám niekto chce pochváliť s jeho plat(a)mi, neverte mu!

-
Konštruktívna pochvala je taká, ktorá svojou informačnou hodnotou zabráni aspoň piatim ďalším zdrbom

Nezháňajte introvertom kamarátov

Môže to mať ktoviaký koniec...
-
Som extrovert a snáď preto mám rád introvertov. Síce je jasné, že každému z nich vyleziete čoskoro na nervy, ale zasa do tej doby si to užijete, hovoríte, zabávate, vybuchujete a introvert ticho počúva a počúva. S extrovertom sa akurát tak môžete pohádať bez možnosti, že by v skutočnosti bol ochotný počúvať čokoľvek, čo sami, ako tiež extrovert poviete.

V mojom akváriu je niekoľko silných introvertných osobností. Predovšetkým sú to pancierničky, ktorí patria do skupiny totálnych ignorantov, veď prečo by sa aj vzrušovali nejakým dianím, nie to ešte rybami, ktoré nemajú ale vôbec žiadnu šancu pancierničkov vďaka ich oplátovaniu osloviť. Navyše, pri dne sú sami a všetky tie pojašené a zvedavé neónky im môžu byť ukradnuté.

Ešte radšej ako týchto kľuďasov, mám rád prísavníkov. Nie, že by boli iní, či viac ignorantskí ako pancierničky. Oni dokonca oveľa pravdepodobnejšie aj prídu do kontaktu s inou rybou, ale iba tak, že jej uhnú, pretože múdrejší ustúpi. Asi preto sa mi páčia! V skutočnosti ma baví pozerať na ich pohyb, sú ako také podlhovasté malé raje, ktoré z času na čas dvihnú svoje maskované telo a ladne sa presunú ožužlávať iný kus akvária.

No osud mi nepraje mať ich doma! Akvárko sa po pár kritických príhodách (o čom už viete) ustálilo, ryby sú šťastné, čo teda usudzujem z toho, že sa pekne vyfarbujú a sú aktívne a čulé, no prísavníkom sa nedarí. Nedarením myslím to fatálne nedarenie, keď ich proste jedného dňa nenájdete, alebo horšie – nájdete ozobaných pri hladine. Dve dvojice prísavníkov som už nechtiac poslal do rybieho raja, aj keď išli tam cestou, ktorou my ľudia posielame plavidlá úplne iného charakteru – vždy pred spláchnutím. Z tej tretej ostal iba jeden a ja som každý deň úzkostlivo sledoval, či sa niekde objaví a či ešte žije. Na skle bolo dosť rias, tak som si vravel, chlapík má jedla dosť, všetko bolo pár týždňov OK.

No a tu ma napadlo to, pred čím vás chcem varovať. Vzkrslo mi ľútostivo v hlave: Nie je ten prísavník nejaký sám? Chýba mu kamoš! Naklusal som opäť do hornbachu a pozrel do ich obrovských akvárií. Vravím predavačovi, že potrebujem dokúpiť takú malú trávu – hentú ukázal som presvedčený, že presne túto minitrávičku už v akvárku mám, k tomu chcem tamtých dvoch prísavníkov. Priznávam, zdali sa mi trochu väčší, nuž ale pomyslel som si, že ich nikto chúďatá nechce, že už sú odrastení a ja im dám domov. Somarina.

Len, čo som dorazil k svojej nádrži, zistil som, že mnou donesená tráva bola síce v ich kaváriu taká malička ako tá moja v mojom, nuž ale ich tráva v mojom akváriu bola asi tak dvaapolkrát vyššia, rozhodne nešlo o ten istý druh. Pousmial som sa, veď no a čo, dva druhy tráv to znesie. No prísavníci, ktorí sa práve vylodili do mojej vody tiež pôsobili ozrutne. Naozaj ako dve malé raje. Jeden svojou dĺžkou obsadil celý koreň a druhý sa usadil na skle, pričom keď machol chvostom, bol ako sterač predného skla, zotrel takmer tretinu steny nádrže.

Hmmm, to asi budú iní prísavníci, než aký mi ostal nažive, ten totiž meral 4cm. Nevadí, bude mať takých veľkých bodrých kamarátov. Čosi ako keď sa váš školák jedničkár s okuliarmi začne kamarátiť so staršími spolužiakmi, ktorí sa venujú zápaseniu alebo minimálne pravidelne chodia na odtučňovacie tábory. Možno ho ochránia? Veď podľa knižky išlo o Hypostomus plecostomus, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm, žiadny malý ancistrus, ktorému mali robiť spoločnosť. Uznávam, v mojom akváriu trochu priveľké raje.

Vyvynulo sa to ale inak. Neviem skutku, čo sa udialo v noci, ale nadránom visel môj pôvodný prísavník na tom istom mieste ako večer (čo sa mi zdalo podozrivé, ale tešil som sa, že sa ukazuje, že je živý;) a druhý večer už tam plával hore bruchom... Príčiny neznáme a preto jediné ponaučenie, ktoré si možno odniesť do neakvaristického života je:

-
Nikdy sa nesnaž zohnať introvertovi kamarátov, mohlo by ho to aj zabiť