Môže to mať ktoviaký koniec...
-
Som extrovert a snáď preto mám rád introvertov. Síce je jasné, že každému z nich vyleziete čoskoro na nervy, ale zasa do tej doby si to užijete, hovoríte, zabávate, vybuchujete a introvert ticho počúva a počúva. S extrovertom sa akurát tak môžete pohádať bez možnosti, že by v skutočnosti bol ochotný počúvať čokoľvek, čo sami, ako tiež extrovert poviete.
V mojom akváriu je niekoľko silných introvertných osobností. Predovšetkým sú to pancierničky, ktorí patria do skupiny totálnych ignorantov, veď prečo by sa aj vzrušovali nejakým dianím, nie to ešte rybami, ktoré nemajú ale vôbec žiadnu šancu pancierničkov vďaka ich oplátovaniu osloviť. Navyše, pri dne sú sami a všetky tie pojašené a zvedavé neónky im môžu byť ukradnuté.
Ešte radšej ako týchto kľuďasov, mám rád prísavníkov. Nie, že by boli iní, či viac ignorantskí ako pancierničky. Oni dokonca oveľa pravdepodobnejšie aj prídu do kontaktu s inou rybou, ale iba tak, že jej uhnú, pretože múdrejší ustúpi. Asi preto sa mi páčia! V skutočnosti ma baví pozerať na ich pohyb, sú ako také podlhovasté malé raje, ktoré z času na čas dvihnú svoje maskované telo a ladne sa presunú ožužlávať iný kus akvária.
No osud mi nepraje mať ich doma! Akvárko sa po pár kritických príhodách (o čom už viete) ustálilo, ryby sú šťastné, čo teda usudzujem z toho, že sa pekne vyfarbujú a sú aktívne a čulé, no prísavníkom sa nedarí. Nedarením myslím to fatálne nedarenie, keď ich proste jedného dňa nenájdete, alebo horšie – nájdete ozobaných pri hladine. Dve dvojice prísavníkov som už nechtiac poslal do rybieho raja, aj keď išli tam cestou, ktorou my ľudia posielame plavidlá úplne iného charakteru – vždy pred spláchnutím. Z tej tretej ostal iba jeden a ja som každý deň úzkostlivo sledoval, či sa niekde objaví a či ešte žije. Na skle bolo dosť rias, tak som si vravel, chlapík má jedla dosť, všetko bolo pár týždňov OK.
No a tu ma napadlo to, pred čím vás chcem varovať. Vzkrslo mi ľútostivo v hlave: Nie je ten prísavník nejaký sám? Chýba mu kamoš! Naklusal som opäť do hornbachu a pozrel do ich obrovských akvárií. Vravím predavačovi, že potrebujem dokúpiť takú malú trávu – hentú ukázal som presvedčený, že presne túto minitrávičku už v akvárku mám, k tomu chcem tamtých dvoch prísavníkov. Priznávam, zdali sa mi trochu väčší, nuž ale pomyslel som si, že ich nikto chúďatá nechce, že už sú odrastení a ja im dám domov. Somarina.
Len, čo som dorazil k svojej nádrži, zistil som, že mnou donesená tráva bola síce v ich kaváriu taká malička ako tá moja v mojom, nuž ale ich tráva v mojom akváriu bola asi tak dvaapolkrát vyššia, rozhodne nešlo o ten istý druh. Pousmial som sa, veď no a čo, dva druhy tráv to znesie. No prísavníci, ktorí sa práve vylodili do mojej vody tiež pôsobili ozrutne. Naozaj ako dve malé raje. Jeden svojou dĺžkou obsadil celý koreň a druhý sa usadil na skle, pričom keď machol chvostom, bol ako sterač predného skla, zotrel takmer tretinu steny nádrže.
Hmmm, to asi budú iní prísavníci, než aký mi ostal nažive, ten totiž meral 4cm. Nevadí, bude mať takých veľkých bodrých kamarátov. Čosi ako keď sa váš školák jedničkár s okuliarmi začne kamarátiť so staršími spolužiakmi, ktorí sa venujú zápaseniu alebo minimálne pravidelne chodia na odtučňovacie tábory. Možno ho ochránia? Veď podľa knižky išlo o Hypostomus plecostomus, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm, žiadny malý ancistrus, ktorému mali robiť spoločnosť. Uznávam, v mojom akváriu trochu priveľké raje.
-
Som extrovert a snáď preto mám rád introvertov. Síce je jasné, že každému z nich vyleziete čoskoro na nervy, ale zasa do tej doby si to užijete, hovoríte, zabávate, vybuchujete a introvert ticho počúva a počúva. S extrovertom sa akurát tak môžete pohádať bez možnosti, že by v skutočnosti bol ochotný počúvať čokoľvek, čo sami, ako tiež extrovert poviete.
V mojom akváriu je niekoľko silných introvertných osobností. Predovšetkým sú to pancierničky, ktorí patria do skupiny totálnych ignorantov, veď prečo by sa aj vzrušovali nejakým dianím, nie to ešte rybami, ktoré nemajú ale vôbec žiadnu šancu pancierničkov vďaka ich oplátovaniu osloviť. Navyše, pri dne sú sami a všetky tie pojašené a zvedavé neónky im môžu byť ukradnuté.
Ešte radšej ako týchto kľuďasov, mám rád prísavníkov. Nie, že by boli iní, či viac ignorantskí ako pancierničky. Oni dokonca oveľa pravdepodobnejšie aj prídu do kontaktu s inou rybou, ale iba tak, že jej uhnú, pretože múdrejší ustúpi. Asi preto sa mi páčia! V skutočnosti ma baví pozerať na ich pohyb, sú ako také podlhovasté malé raje, ktoré z času na čas dvihnú svoje maskované telo a ladne sa presunú ožužlávať iný kus akvária.
No osud mi nepraje mať ich doma! Akvárko sa po pár kritických príhodách (o čom už viete) ustálilo, ryby sú šťastné, čo teda usudzujem z toho, že sa pekne vyfarbujú a sú aktívne a čulé, no prísavníkom sa nedarí. Nedarením myslím to fatálne nedarenie, keď ich proste jedného dňa nenájdete, alebo horšie – nájdete ozobaných pri hladine. Dve dvojice prísavníkov som už nechtiac poslal do rybieho raja, aj keď išli tam cestou, ktorou my ľudia posielame plavidlá úplne iného charakteru – vždy pred spláchnutím. Z tej tretej ostal iba jeden a ja som každý deň úzkostlivo sledoval, či sa niekde objaví a či ešte žije. Na skle bolo dosť rias, tak som si vravel, chlapík má jedla dosť, všetko bolo pár týždňov OK.
No a tu ma napadlo to, pred čím vás chcem varovať. Vzkrslo mi ľútostivo v hlave: Nie je ten prísavník nejaký sám? Chýba mu kamoš! Naklusal som opäť do hornbachu a pozrel do ich obrovských akvárií. Vravím predavačovi, že potrebujem dokúpiť takú malú trávu – hentú ukázal som presvedčený, že presne túto minitrávičku už v akvárku mám, k tomu chcem tamtých dvoch prísavníkov. Priznávam, zdali sa mi trochu väčší, nuž ale pomyslel som si, že ich nikto chúďatá nechce, že už sú odrastení a ja im dám domov. Somarina.
Len, čo som dorazil k svojej nádrži, zistil som, že mnou donesená tráva bola síce v ich kaváriu taká malička ako tá moja v mojom, nuž ale ich tráva v mojom akváriu bola asi tak dvaapolkrát vyššia, rozhodne nešlo o ten istý druh. Pousmial som sa, veď no a čo, dva druhy tráv to znesie. No prísavníci, ktorí sa práve vylodili do mojej vody tiež pôsobili ozrutne. Naozaj ako dve malé raje. Jeden svojou dĺžkou obsadil celý koreň a druhý sa usadil na skle, pričom keď machol chvostom, bol ako sterač predného skla, zotrel takmer tretinu steny nádrže.
Hmmm, to asi budú iní prísavníci, než aký mi ostal nažive, ten totiž meral 4cm. Nevadí, bude mať takých veľkých bodrých kamarátov. Čosi ako keď sa váš školák jedničkár s okuliarmi začne kamarátiť so staršími spolužiakmi, ktorí sa venujú zápaseniu alebo minimálne pravidelne chodia na odtučňovacie tábory. Možno ho ochránia? Veď podľa knižky išlo o Hypostomus plecostomus, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm, žiadny malý ancistrus, ktorému mali robiť spoločnosť. Uznávam, v mojom akváriu trochu priveľké raje. 
Vyvynulo sa to ale inak. Neviem skutku, čo sa udialo v noci, ale nadránom visel môj pôvodný prísavník na tom istom mieste ako večer (čo sa mi zdalo podozrivé, ale tešil som sa, že sa ukazuje, že je živý;) a druhý večer už tam plával hore bruchom... Príčiny neznáme a preto jediné ponaučenie, ktoré si možno odniesť do neakvaristického života je: -
Nikdy sa nesnaž zohnať introvertovi kamarátov, mohlo by ho to aj zabiť
1 komentár:
dnes som nadšený. Videl som niekoľko komentárov od ľudí, ktorí už dostali pôžičku od LAPO M-F, a tak som sa rozhodol požiadať na základe populárnych odporúčaní a len pred pár hodinami som na svojom účte potvrdil celkovú sumu 28 500 eur. Toto je naozaj skvelá správa a odporúčam každému, kto potrebuje skutočnú pôžičku, aby požiadal o svoju e-mailovú adresu: lapofunding960@gmail.com
Whatsapp +447883183014
Zverejnenie komentára